| Název: | M. Řihák: Podnikateľom chýbajú vzory a tradícia |
| Autor: | Zuzana Horníková |
| Publikováno: | www.eTrend.sk |
Veľa reštrikcií, výnimiek a obmedzení v daňových zákonoch vytvára priestor na daňovú korupciu, preto držím palce slovenskej daňovej reforme, hovorí český podnikateľ roka
Miroslav Řihák sedel začiatkom júna v Monte Carle v porote medzinárodnej súťaže o najlepšieho svetového podnikateľa roka Ernst & Young World Entrepreneur of the Year. Koncom roka si rolu zopakuje, keď bude ako predseda poroty spoluvyberať premiérového víťaza tejto súťaže na Slovensku. Vie, ako trofej pre najlepšieho podnikateľa chutí. Pred dvoma rokmi ju získal v Česku. Založil a spoluvlastní IT spoločnosť Anect, ktorá sa presadila v konkurencii medzinárodných hráčov typu Hewlett-Packard (HP) a IBM. Kanceláriu má i v Bratislave. Tvrdí, že neexistuje nič také ako jediná rozhodujúca vlastnosť, ktorá robí podnikateľa výnimočným. Ak chce uspieť, musí byť komplexný.
Ako ide biznis, odkedy ste sa stali českým podnikateľom roku 2004?
Ak sa pýtate na to, či to malo vplyv na finančné výsledky firmy, tak priamo zatiaľ nie. No rozhodne to pomohlo nášmu public relations.
Čím ste v súťaži presvedčili?
Pred rokom by som nevedel kvalifikovane odpovedať, lebo som nemal za sebou skúsenosť porotcu. Otvorene, v prvom rade sa vtedy zišla taká skupina podnikateľov, ktorá mi nahrala. Profil firmy, jej výsledky, to všetko hralo v môj prospech, mal som pred konkurenciou náskok.
Čo ste hľadali v podnikateľoch ako člen medzinárodnej poroty?
Každý sa pýta, čo je tá rozhodujúca vlastnosť, podľa ktorej človek vyberá toho najlepšieho. Nie je žiadna rozhodujúca vlastnosť. Posudzuje sa šesť základných kritérií - podnikateľský duch, finančné výsledky a stabilita, stratégia rozvoja a smerovania firmy, globálny vplyv, inovácie, sociálny rozmer. Treba byť dobrý vo všetkom.
Odlišujú sa podnikatelia z postkomunistických krajín od západných alebo ázijských biznismenov?
Nemyslím si. Majú iba iné podmienky. Vlani sa mi ako súťažiacemu na svetovom podnikateľovi roka stalo, že sa otvorila téma vzory podnikania. Ja som povedal: Viete, my v Česku vzory nemáme. Mali sme Tomáša Baťu, no to je dávno. Nikto z nás si ho nepamätá osobne, nedá sa naňho siahnuť, sledovať ho reálne v novinách, vidieť, aké má názory, ako rozmýšľa. Nemám nič, čo by som v tejto diskusii povedal. A všetci sa chceli o tom rozprávať. Toto určite páli nielen mňa a Čechov, ale celú strednú a východnú Európu. Mať vzory a tradíciu je veľmi dôležité a to nám chýba. No máme veľkú príležitosť predbehnúť Západ práve preto, že neťaháme za sebou minulosť.
Podnikať ste začali skoro po revolúcii. Nakoľko to považujete za výhodu?
Niekto vraví, že je to výhoda. Ja na časové náskoky neverím. Ak sme mali náskok, tak len oproti tým, čo chceli robiť to isté o pár rokov neskôr. No nevstúpite dvakrát do tej istej rieky, a preto sa to takto nedá merať. Kto začína neskôr, má iné východiskové podmienky. Keď som začínal ja, neboli internetové technológie, web, veľké možnosti bezcolného predaja v zahraničí. A môžem toto tvrdenie doložiť aj tým, že jedným z horúcich kandidátov tento rok v Monte Carle bol Vikas Goel. Ten je v biznise päť rokov, začínal z absolútnej nuly a v súčasnosti robí so svojou IT firmou eSys Technologies celosvetovo obrat dve miliardy eur. Je to skôr o nápade a nájdení okna na trhu.
Aké okno ste našli vy?
Využili sme priestor medzi tým, čo ponúkali desiatky a stovky menších českých firiem, a ponukou veľkých nadnárodných gigantov.
Ako konkrétne?
Mali sme dobré know-how, no menšie náklady. To nám otvorilo obrovské možnosti. Firiem, s ktorými sme začínali, zostalo už len niekoľko, niektoré sú už vlastnené zahraničnými spoločnosťami. Nastala prirodzená selekcia.
Dá sa to zjednodušiť tak, že ponúkate to isté čo veľkí IT dodávatelia, len lacnejšie?
Naša výhoda nie je len v nákladoch, ale v know-how a flexibilite. Naše služby nie sú až také komplexné ako vo veľkých spoločnostiach. Nemáme taký veľký záber, no vieme sa efektívne špecializovať.
Čo presne robíte?
Opisne: budujeme cesty, ktorými prúdia informácie po internete. Tak, aby boli bezpečné, spoľahlivé, dostatočne veľké. Aby sa informácie nemiešali, nenarážali do seba, aby sa všetky na tie cesty zmestili.
Ako sa podniká v Česku?
Poviem vám to inak. Mal som v ruke tohtoročnú World Competitiveness Report a hovorilo sa v nej o tom, ako sa darí ekonomikám a či im v tom vlády pomáhajú alebo zavadzajú. Česko skončilo v prvej časti dobre, podnikateľom to zjavne ide. V tej druhej veľmi zle.
Čo sa zmenilo, odkedy ste do biznisu vstúpili?
Rozhodne sa zvyšuje kultúra podnikateľského prostredia. Samozrejme, to má svoje logické východisko - upravujú sa deravé zákonné normy, ktoré tesne po revolúcii umožňovali podnikavcom získať veľmi rýchlo veľký majetok z hlúposti ľudí alebo priamo podvodmi.
Miroslav Řihák začal podnikať v roku 1993, keď spoluzakladal firmu BGS partners CS, ktorá sa o tri roky neskôr transformovala na akciovú spoločnosť a zmenila názov na Anect. Absolvent Elektrotechnickej fakulty VUT Brno pred vstupom do podnikania pracoval ako programátor v Českej štátnej poisťovni. Neskôr v spoločnosti NETic navrhoval siete Novell a viedol oddelenie počítačových sietí. V súčasnosti je generálny riaditeľ a predseda predstavenstva systémového integrátora Anect. Spoločnosť zamestnáva v Prahe, Brne a Bratislave zhruba dve stovky ľudí.
Viete si spomenúť na problém, ktorý vás trápil na začiatkoch podnikania a teraz už nie?
Mal som problém zohnať peniaze. Náš biznis nepotrebuje veľkú injekciu, akurát pri úvodných väčších obchodoch sme potrebovali prefinancovať zákazky. Nikto nám nechcel požičať alebo požičal by, no za podmienok, za ktorých by sme ho v súčasnosti považovali za úžerníka. To nás hrozne zrážalo na kolená.
Ako ste si poradili?
Mal som šťastie, obrovské šťastie. Známy, ktorý mal vtedy relatívne dosť voľných peňazí, mi požičal 25 miliónov korún. Spravil to na podanie ruky. Nemal inú garanciu než prísľub, že mu tie peniaze vrátim.
O čom českí podnikatelia v súčasnosti najviac debatujú?
Hnevá ich, podobne ako mňa, byrokracia. Veľa reštrikcií, výnimiek a obmedzení vytvára priestor na korupciu. Hlavne v daniach. Všetky tie výnimky musí niekto administrovať, kontrolovať, takže štátna byrokracia vychádza hrozne draho. Preto držím palce Slovensku a jeho daňovej reforme. Je to cesta, ktorú považujem za správnu a ktorú nakoniec ocenia aj obyčajní ľudia.
Tí sú na rozdiel od podnikateľov stále kritickí a podľa toho sa skončili aj posledné voľby.
A to je práve problém, že podnikatelia sú spokojní a obyčajní ľudia nie. Keď žijú od výplaty do výplaty, zaujíma ich okamžitý prínos nejakej reformy. Naše slabé ekonomiky im neumožnia pozerať sa ďalej. No podnikatelia prirodzene hľadia do budúcnosti. Snažia sa predvídať a premýšľajú, ako podnikanie rozvinúť.
Kedy ste zarobili prvý milión?
Firma mala zisk nad jeden milión korún hneď prvý rok. No prvé dividendy sme vyplácali až o desať rokov neskôr. Niektorí idú do podnikania, aby získali peniaze pre seba. Ľudia ako ja rozmýšľajú, ako opäť investovať do biznisu, aby bol stabilný, aby sa rozvíjal. Spoločné máme to, že hľadáme efektívne cesty, ako zarobiť.
Ktorých je v Česku viac?
Myslím, že takých ako ja.
Ako často robíte zákazky pre štát?
Zhruba tretina našich projektov sú štátne zákazky.
Ako sa robí biznis so štátnou správou v Česku?
Narážate na korupciu?
Áno.
Z rôznych prieskumov vyplýva, že na tom ako krajina nie sme veľmi dobre a že akýkoľvek biznis so štátom korupciou a priori zaváňa. Bohužiaľ, štyri desaťročia sme žili v neštandarde. Kto nekradne, okráda rodinu, hovorilo sa. Toto bola morálka tej doby. Predstaviť si, že sa všetko otočí zo dňa na deň, nie je možné. Ja som mal to šťastie, že som stretol ľudí, ktorých nezaujímal potenciálnych profit, boli čestní a zodpovední.
Nestretli ste sa s úradníkom, ktorý by od vás žiadal úplatok?
Nie, nepamätám sa na nič také. Práve naopak, raz som mal možnosť byť sám korumpovaný. Hľadal som dodávateľa medicínskej technológie pre jednu moju zdravotnícku firmu. Ten človek mi povedal, že lepšiu cenu dať nemôže, no môže ponúknuť nejaký sponzoring. Načo mi pod stolom demonštratívne postrčil kufrík. Prišlo mi absurdné korumpovať majiteľa. No nebol to Čech. Nie je to teda len český problém.
Takže ani obchody v súkromnej sfére nie sú férové?
Nemyslite si, že problém korupcie sa netýka súkromnej sféry. Tam to len nikoho zvonku nezaujíma, iba vlastníkov firiem. V niektorých spoločnostiach to je podstatne horšie ako v štátnej správe. Akurát to funguje trochu inak. Do nejakého výberového konania vás ani nezavolajú. My verejne deklarujeme, že s korupciou sa nestotožňujeme a s takýmto prístupom nie sme do niektorých firiem schopní sa vôbec dostať.
Čo robíte na Slovensku?
Veľmi zaujímavé zákazky pre národnú banku, subkontraktora pre HP v Štátnej pokladnici, pre Slovak Telekom, T-Mobile, najnovšie pre Kia Motors v Žiline. Robili sme im kompletne infraštruktúru a máme tam ešte veľa práce.
Neuvažovali ste o presune daňovej rezidencie vašej firmy na Slovensko?
Samozrejme som uvažoval, platil by som menej. No zatiaľ som bol optimista a verím, že prídu zmeny a s našou ekonomikou sa postupne začne niečo diať. Okrem toho, chcem sa správať ako riadny občan. Utekať pred problémom a dane platiť v daňovom raji, to nie je môj štýl. V Česku platím obrovské dane, no zatiaľ to beriem tak, že tam pracujem, platím dane a možno získam časom väčší mandát veci meniť.
